reklama
Andrej Kiszling

Andrej Kiszling

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

skús google. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPopAntipríbehyĎalšie dôležité veci

reklama

Zoznam článkov blogera

Nie je to o tebe

Andrej Kiszling

Nie je to o tebe

Ja viem. Život nás obliekol do betónového kabátu nedotknuteľnosti veľmi skoro. Zavreli sme vlastné city hlboko v sebe. Do železného trezoru, v papierovej obálke, premenené na biely prášok. Urobili sme to dobre. Tak dômyselne, že keď sa raz vyplavia na povrch, pomýlite si ich s antraxom a utečiete.

  • 6. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 693x
  • 5
eR

Andrej Kiszling

eR

Pamätám si, že keď raz robil uhladený redaktor magazínu GQ s nami rozhovor, spýtal sa Ori, či jej ako žene, neprekáža toľko profanovaná mediálna nadväznosť na Alkájdu. Celkom presne sa mi vybavuje jej nechápavý výraz spestrený skrivenými kútikmi úst. Našťastie veci vtedy pohotovo uviedol na pravú mieru Roj Orbison. Jemne sa sklonil nad záznamník a utrúsil, s nezameniteľným bratislavským prízvukom: „Pozrite, my sme moderní teroristi využívajúci klasickú paletu fullservisových marketingových nástrojov. Čiže, zase žiadni bradatí holotrti nejsme. To zas ne...“

  • 12. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 445x
  • 6
O prst

Andrej Kiszling

O prst

„Chyť ho, bastarda.“ Kričala na mňa Moss, keď sme bežali pomedzi paneláky. Rozmazané okolie na mňa vplývalo ťažko. Za Vlajúcim sakom som zadychčaný utekal už takmer kilometer. Stihol som šliapnuť skoro do každej mláky, diery alebo výkalu. On zatiaľ vybehol spoza uličky priamo na dvojprúdovú cestu, nevnímajúc dopravu letiacu okolo. Nápis TESCO z neho robil siluetu, modročervenú postavičku, akoby ozlomkrky bežiacu do náruče hypermarketu.

  • 3. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 517x
  • 9
Tichá domácnosť

Andrej Kiszling

Tichá domácnosť

Drobné koliesko ovládania hlasitosti ide ľahučko. Nekladie žiadny odpor. Zvuky tónov sa jemne vynárajú a bez zábran stúpajú. Ale opatrne, opatrne. A ostražito. Len nech to nereve.

  • 4. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 998x
  • 9
Pstruh s modrými očami

Andrej Kiszling

Pstruh s modrými očami

Neviem prečo všetci tvrdia, že je to zdravé. Dokonca aj vegetariáni vám povedia, že pstruhov môžu. Ja nie.

  • 5. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 994x
  • 9
reklama
X drajv

Andrej Kiszling

X drajv

Pohon na všetky štyri naprieč blogom dostal nakoniec aj mňa, vďaka Anne. Peši to ide strašne pomaly. Najlepšie sadnúť do auta, v spätnom zrkadle kontrolovať utekajúcu diaľnicu a mieriť niekam ďaleko. Do tepla. Nie, nie, nie, žiadne exotické destinácie, plné osviežujúcich dobrodružstiev, a dojímavých historiek tretieho sveta. A ani horiace ropné vrty blízkeho východu. To chce perfektné služby, dobré obchody a fungujúcu infraštruktúru. Miesto javiace všetky známky západnej civilizácie, do ktorej sa s takou vervou hrabeme:

  • 1. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 043x
  • 5
Pár dní po...

Andrej Kiszling

Pár dní po...

Tak a teraz naozaj vážne. Tvárte sa minimálne tak seriózne, ako keby som vám povedal, že partia náckov predvčerom zbila Mikuláša preto, že mal dlhé vlasy a čerta, lebo bol čierny. Keď starý pán zajachtal na obranu „Ale veď ja som predsa Mikuláš“, schytal okrem výsmechu aj tvrdú ranu do zubov. Čertova budúcnosť dostala kolesá. Vďaka "inteligentným" chlapcom, kovovým špičkám ich Martensov a svojej prerazenej mieche.

  • 8. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 028x
  • 9
S asfaltom na jazyku

Andrej Kiszling

S asfaltom na jazyku

Už to tak chodí, že keď mesiac nespravím ani čiarku a potom sa rozhodnem niečo napísať, chodia mi po rozume len samé extrémy. Vymyslené fikcie plné príhod, ktoré som nikdy nezažil. Napríklad: Sedíme u nás doma v pološerom svetle s Uwe a Tunde, dvomi veselými blondínkami z Hamburgu. Uwe už nemá šaty, iba podprsenku a nohavičky, Tunde ju doháňa, aj keď podľa mňa, jej blúzka veľmi neladí k parketám so vzorom „Kanadský javor“.

  • 2. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 878x
  • 10
Blázni

Andrej Kiszling

Blázni

Nastúpili sme do malej kabínky výťahu. V ľavom rohu bol ovládací panel s trinástimi gombíkmi poschodí. Plechové steny boli popísané nečitateľnou fixkou. Na veľkých hnedých dverách stálo: „Jožo je pedofyl.“ Stlačil som trinástku. V šachte nad nami to zahučalo, gumovo-plastová vôňa mechanizmu mi udrela do nosa a my sme sa pohli smerom hore. Môj komplic Bimbam prešiel palcom po hrote svojej červenej sekerky. Netuším prečo si tak vravel, ale neprekážalo mi to. Ako spoločník bol skvelý. Boli sme moderní nájomní zlodeji. Rozdiel medzi nami, a „štandardnými nájomnými zlodejmi“ bol v tom, že nás nenajímala mafia, alebo zločinecké bunky, ale samotná obeť. Prostredníctvom internetu vyplnila formulár, v ktorom uviedla meno, adresu a prečo chce aby sme ju vykradli. Potom pripojila ešte elektronický podpis, a bolo to. Mohlo sa ísť na vec.

  • 4. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 891x
  • 10
Choroba

Andrej Kiszling

Choroba

Pred pár dňami som si v mojich ústach nahmatal bod G. Vážne. Je rovno nad hrtanom, taká tvrdšia vyvýšenina. Nahmatal som si ho jazykom, čo je pri bodoch G značne neobvyklé. Môj bod je však iný. Má divnú náturu. Žiadna zábava a vzrušenie s ním nie je. Vždy, keď po ňom prejdem jazykom, vystrelí do mojich nervových receptorov bolesť. Neprekryl ju ani čistý jód. Ani včelí propolis. Ani vitamín cé. Mám zapálené hrdlo. Asi to bude ľahšia chrípka.

  • 18. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 832x
  • 13
reklama
Nedorozumenie

Andrej Kiszling

Nedorozumenie

Posedávala v ratanovom kresielku, za jemným závojom smotanovej záclony. V ruke držala obrovskú knížku s veľkými farebnými obrázkami lodí. Cez pootvorené dvierka povieval dovnútra svieži septembrový vetrík. Hľadela na žiarivé stránky a napadlo ju, že už vie čo jej chýba. Jachta. Aspoň štvorposchodová. S fúzatým kapitánom. Alebo, nie. Lepšia by bola kapitánka. Mladá, krásna. Pri tomto pomyslení sa zasmiala. Bolo by to fajn, ale ešte musí niečo vyriešiť.

  • 5. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 125x
  • 24
Carlos

Andrej Kiszling

Carlos

Možno mal dlhšie meno, ale my sme ho volali iba krátko, bez toho Juan alebo Alejandro či Roberto. Nikto vlastne nevie, ako sa naozaj volal. Pre nás to bol Carlos, oduševnený revolucionár, ktorý na smrť nenávidel španielčinu, vtedajšiu pravicovú španielsku vládu, Madrid, Real Madrid, a vôbec všetko, čo súviselo so Španielmi. Bol vegán, rodený katalánec z Barcelony, idealista telom aj dušou, ktorý ctí zásady nekonečnej tolerancie, trvalého odporu proti kapitalizmu a večného boja proti americkému imperializmu. Jeho vzrastom nižšie telo, bolo na kosť vychudnuté vďaka dlhodobej ignorancii bielkovín a mäsa vo svojom jedálničku. Carlos už dávno nosil srandovného odrasteného kohúta ako všetci mladí katalánski socialisti, netušiac, že o pár rokov sa práve takýto účes stane symbolom prázdnej buržoáznej mládeže, pobehujúcej po nočných kluboch vo farebných košieľkach v ďalekej Bratislave.

  • 4. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 920x
  • 7
Neuveriteľná príhoda bezdomovca Tóna

Andrej Kiszling

Neuveriteľná príhoda bezdomovca Tóna

Nikdy som nebol športovo založený. Všetky tímové aktivity, ako futbal, či basketbal, mi veľmi nešli. Jediným športom, ktorý si ma na čas získal, bol skateboarding. Bolo to dávnejšie, keď boli moje neurotické cesty v mozgu mladšie a bezhlavo verili, že predsa len musí existovať nejaký šport, na ktorý mám talent. Neexistoval, ale bola to zábava. Preháňali sme sa po uliciach, mramorových pamiatkach a podchodoch. Vyhľadávali sme si s kamarátmi veľké námestia s hľadkým povrchom, ktoré boli ako stvorené pre silikónové kolieska našich dosiek. Okrem rôznych hrán obrubníkov a väčšinou pobúrených chodcov nám tam však robili spoločnosť aj bezdomovci. Jedným z nich bol aj Tóno.

  • 25. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 550x
  • 16
Nadine

Andrej Kiszling

Nadine

„Odkiaľ sú?“ opýtal sa ma technik. „Ále,“ prehrabol som si svoje vybielené vlasy „odchytil som ich pri Mexických hraniciach, neďaleko Tijuany. Chodím tam rád, ľahko sa tam spúšťajú rebríky. O okrem toho, sú tam milí ľudia. Mám pocit, že takých budeme na palube potrebovať.“ Technik sa zasmial. „Ahá, tam odchytili aj teba?“ „Nie, ja som úplne iný prípad.“ odvrkol som. Pokynul som technikovi, aby vystrašených Mexičanov odviedli na ošetrovňu. Zahľadel som sa znovu na obrovskú loď pod nami.

  • 16. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 522x
  • 11
Kupé

Andrej Kiszling

Kupé

Bol to taký divný deň. Dažďové kvapky dupotali na plátennej streche môjho kabrioletu. Slnko nikde. Všade samá voda. Dosť ma to hnevalo. Kabriolet je predsa len letné auto. Kupéčko. Nezohnal som ho preto, aby som s ním chodil na Mayerhofen. Na také výlety mám predsa Defender. Kupéčko je fáro na leto. Vozím sa v ňom, balím kočky, sekám pózy. Je tam aj plátená strecha, keby mrholilo alebo tak. Všetko je inak automatika. Ako náhle začne pršať, zmáčknem gombík, a strecha sa za 15 sekúnd urobí. Myslím ták, do normálnej polohy. To inak, s tým časom neni moc pravda.. Stopol som si to na hojerkách, trvalo to presne 25 sekúnd. Dobre, že som to kupéčko nekupoval. Predavač by si to odskákal.

  • 9. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 480x
  • 0
reklama
Príbeh Floriána Marsa (dlhá poviedka)

Andrej Kiszling

Príbeh Floriána Marsa (dlhá poviedka)

Ako sa voláš? „Florián Mars“ „Idiotské meno. Tým menom si koleduješ. Ty tu dlho neprežiješ.“ Pišta sa uškrnul. Hoci mal iba dvanásť rokov dostal som strach. Stáli sme na jednom dvore v Bratislave, obkolesený šedými domami. Boli tam ako nemí sprisahanci. Pišta a jeho kumpáni oproti mne. Zlovestné úsmevy na ich tvárach neprezrádzali nič dobré. Potom to prišlo. Najprv som dostal kolenom do žalúdka. V kŕči bolesti som sa schúlil. Prišla ďalšia rana, tentoraz do tváre. Najprv päsťou, potom lakťom. Potom ma niekto udrel zozadu, takou silou, že som mal pocit ako keby prešiel po mne zaoceánsky parník kombinovaný s kombajnom. Zvalil som sa na zem. Dva zuby sa vykotúľali z mojich úst na špinavý asfalt chodníka. Sťažka som sa prevalil na chrbát. „Chalani, kuknite sa. Ukážem vám karate“ zakričal Pišta. V rukách mal obrovskú železnú tyč. Napriahol sa. Inštinktívne som zdvihol ruky. Predvčerom sme sa prisťahovali. Mal som jedenásť rokov. V cudzom meste, bez žiadnych kamarátov. Všetci si ma podávali. Rad radom. Najlepším dôvodom bolo moje hlúpe meno. Nenávidel som ho. Pozrel som na nebo. Dokonca aj slnko sa ukrylo za oblaky. Obloha visela nad nami. Bola ako betónová strecha, ktorá sa

  • 26. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 015x
  • 15
Nedeľné ráno

Andrej Kiszling

Nedeľné ráno

„Chceš čaj?“ „Dám si.“ Je to ranný čaj. Fialové granule sa pomaly sypú z plastovej nádoby do hrnčeka. Rýchlovarná kanvica nervózne sipí a bublinkuje. O chvíľu topíme bobuľky instantného čaju vo vriacej vode. Poddávajú sa horúcej tekutine ako alpská čokoláda vášmu jazyku. Voda v hrnčeku je červenofialovo modrá. „Lesná zmes.“ Mám sucho v ústach. Chcem sa napiť, ale nejde to. Príliš teplé. Ostanú mi len spálené chuťové poháriky.

  • 17. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 234x
  • 18
Hlúpe rady (nielen) pre milovníkov nočného života

Andrej Kiszling

Hlúpe rady (nielen) pre milovníkov nočného života

Kašlite na leto. Čo tam po sviežich horských lúkach, voňavých hájoch a zurčiacich potôčikoch. Koho zaujímajú nejaké moria, jazerá a bazény? Komu sa chce opaľovať? Vylihovať priamo pod tými zvyškami ozónovej vrstvy, chytať rakovinu. Komu sa chce športovať? Behať, skákať, nebodaj plávať?. A vonkoncom neuvažujte o tom, čo by ste chceli urobiť. Vytvoriť. Vymyslieť. To sa dnes nenosí. To nie je ono...

  • 5. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 767x
  • 22
2035

Andrej Kiszling

2035

„Vaše doklady“ „Ako prosím?“ „Doklady, prechádzate kontrolným bodom „Dunaj 1“. „Áno idem do Petržalky“ Podal som vojakovi doklady. Krátko si ich prezeral. Upútal ho občiansky preukaz bez biometrických údajov. Vojak pozrel na mňa prísne. „Chýbajú vám tu odtlačky prstov a dáta vašej dúhovky“. Jeho kolega sa nepriateľsky rozkročil a pevne zovrel v rukách automatickú zbraň.

  • 25. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 326x
  • 58
Zabúdam

Andrej Kiszling

Zabúdam

Existujú ľudia, ktorým uveríte čokoľvek, nech už je to akýkoľvek blud. Tárajú kade tade, z mosta do prosta a vy, Vy im veríte. Teda ja im verím. Potom sú ľudia, ktorí utrúsia sem tam niečo, o čom som tiež presvedčený, že je to pravda, a tak uverím. Často uverím ale aj preto, lebo často nie som schopný upratať si vlastné myšlienky v hlave, nebodaj vytvoriť si vlastný názor. To býva nad sily tak ťažko konzumného človeka, ako som ja :-).

  • 18. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 422x
  • 8
reklama
SkryťZatvoriť reklamu