reklama

Blázni

Nastúpili sme do malej kabínky výťahu. V ľavom rohu bol ovládací panel s trinástimi gombíkmi poschodí. Plechové steny boli popísané nečitateľnou fixkou. Na veľkých hnedých dverách stálo: „Jožo je pedofyl.“ Stlačil som trinástku. V šachte nad nami to zahučalo, gumovo-plastová vôňa mechanizmu mi udrela do nosa a my sme sa pohli smerom hore. Môj komplic Bimbam prešiel palcom po hrote svojej červenej sekerky. Netuším prečo si tak vravel, ale neprekážalo mi to. Ako spoločník bol skvelý. Boli sme moderní nájomní zlodeji. Rozdiel medzi nami, a „štandardnými nájomnými zlodejmi“ bol v tom, že nás nenajímala mafia, alebo zločinecké bunky, ale samotná obeť. Prostredníctvom internetu vyplnila formulár, v ktorom uviedla meno, adresu a prečo chce aby sme ju vykradli. Potom pripojila ešte elektronický podpis, a bolo to. Mohlo sa ísť na vec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Na trinástom podlaží sme vykročili pred tmavé dvere v hnedej zárubni.
„Táto pani sa volá Marlene a pracuje v banke.
Vo formulári vyplnila, že sa strašne nudí a tak by si priala nejakú zaujímavú lúpež, ktorá aspoň trochu osvieži jej fádny život.“
Bimbam teda vytiahol sekeru a vysekal dieru do dverí. Neviem odkiaľ mal Bimbam takéto nástroje, ale, pravdupovediac ani ma to nezaujímalo. Hlavne, že sa vieme dostať dnu.
Keď sme sa prevliekli cez dvere, do bytu paneláku, zbadal som ju pred sebou. Marlene.

Stála tam v tmavej nočnej košeli. V pravej ruke držala medzi ukazovákom a prostredníkom cigaretu, ľavou si ležérne upravila dlhé vlasy. Bola mladá, mohla mať tak 28. Bola pekná.
Špička cigarety sčervenala ako si z nej potiahla.
„Vy ste tí lupiči?“
„Ehm, sme“ pripustil som.
Pristúpila k Bimbamovi, jemne mu zobrala sekeru z ruky a položila ju do kúta.
„Fakt ste zlodeji?“ pokrčila plecami a potiahla z cigarety, „lebo, naozaj to tak nevyzerá.“
Stáli sme bezradne s Bimbamom v úzkej chodbičke bytu.
„Sme. Špecializujeme sa na toalety.“
„Kradneme záchody.“ pokúsil sa objasniť situáciu Bimbam.
„To mi musíte vysvetliť“ usmiala sa Marlene „vyzujte sa, a poďte ďalej.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vykročili sme do neveľkej obývačky a usadili sa na koženej sedačke.
Marlene sa uvelebila v kresielku oproti, zapálila si cigaretu a pozrela na mňa.
„Takže, keď už ste tí lupiči, mali by sme si potykať. Vždy som si chcela tykať s kriminálnikmi.“ Pri tých slovách sa uškrnula.
Podali sme si teda ruky, Marlene sa na nás ešte raz usmiala a Bimbam sa nepokojne zahniezdil.
„Prečo teda kradnete?“
Bimbam zdvihol zrak, usmial sa a povedal.
„Ponuka, pomlčka, dopyt.“
„Čo prosím?“ Marlene nechápala.
„Bajkonur.“ začal veľkolepo, s hlbokým nádychom.
„Chápeš, kozmonauti lietajú odtiaľ do vesmíru, na mesiac, na orbitálne stanice, skúšajú to na Mars, alebo lietajú len tak ku hviezdam.“
„Uhm“ prikývla Marlene.
„Jedna vec, im však chýba. Pri všetkých tých miliardách rubľov a dolárov úplne zabudli na jedinú vec.“
Bimbam sa nadýchol.
„Kompletne vypustili z hlavy WC.“
Marlene vydýchla dym a zasmiala sa.
„Fakt, videl som to v telke, dávali to v spoločenskej miestnosti ústavu. Predstav si, astronauti sa v kozme ani poriadne vysrať nemôžu, lebo tam nemajú splachovací záchod.“
Bimbam na Marlene pozrel prenikavým pohľadom a pokračoval.
„Chápeš, ponuka, pomlčka, dopyt. My im tie WC donesieme.
Videl som to na Spektre, tí kozmonauti dajú čokoľvek za riadnu hajzlovú misu a umývadlo. My závratne zbohatneme, a oni budú mať konečne aj v kozme ozajstné splachovacie toalety, nie len kadejaké potrubia a rúry“
Marlene sa stále smiala..
„Mám to chápať tak, že ste mi prišli ukradnúť WC misu a umývadlo?“
Bimbam si prekrížil ruky na prsiach.
„Presne tak.
Dopyt, pomlčka, ponuka.“ dodal významne.
Marlene si naliala pohárik whisky, pokrčila ramená a uškrnula sa.
„Tak si teda poslúžte, lupiči. Kúpeľňa je tam.“ Rukou ukázala na vstupnú chodbu.
„Výborne, vy si tu pokláboste, ja sa hneď dám do práce“ Bimbam si pomädlil ruky, vstal, zobral sekeru a odhodlane vykročil k záchodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V miestnosti sme ostali sami dvaja. Marlene sa ležérne rozvalila v kresle. Vlasy jej teraz padali cez tmavé oči. Medzi dlhými nohami som postrehol medzeru pod nočnou košeľou.
„A čo so mnou spraví druhý lupič?“ Marlene si pretrela prstom ružové pery.
Z kúpeľne sa ozývala sekera dopadajúca na betón a dlaždice.
Marlene si prešla rukou po bradavkách.
Prekérna situácia. Chcelo to riešenie. Razantné a chlapské.
„Správny lupič lúpi.“ vydal som zo seba.
„Ale nehovor.“
„Áno, lúpi. Napríklad televízor, alebo hi-fi. Kde ich máte?"
„Stoja priamo pred tebou.“
Zvesil som plazmovú obrazovku zo steny a odniesol na balkón.
„Čo to robíš?“ Marlene teraz naozaj nechápala.
„Hádžem dole veci, ktoré som vám ukradol.“
„Hádžeš? Z trinásteho poschodia? Veď sa rozbijú.“
„Ále čoby, naši ľudia to dolu chytajú.“ S týmito slovami som zodvihol televízor ponad okraj balkóna a pustil ho, hlboko do voľného priestoru.
Cez balkónové dvere som pozrel na Marlene.
„Vidíš? Jednoduché, nie?“ Z chodníka pred bránou paneláka sa ozval treskot rozbitého televízora.
„Kde máš to hi-fi?“ nadhodil som a rozhliadal sa po izbe, v nádeji, že sa vyhnem Marleninmu pohľadu.
Nedalo sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Marlene zízala na mňa ako na nové vráta.
„Si síce blázon, ale je to sexy.“ Zahryzla si do dolnej pery, rýchlo vstala z kresla a vrhla sa na mňa.
Jej pery boli sladké. Čosi sa vo mne však vzpriečilo.
„Vieš si fajn, naozaj pekná, ale nejde to.“
„Hehe, a to už prečo?“
Občas sú momenty, kedy vypláva na povrch aj to, čo celý život úpenlivo ukrývame.
„Trpím post - sexuálnou metamorfózou.
Mením sa na dážďovku. Síce až post coitum, ale je to tak. Vždy sa premením na dážďovku.“
„Prosím?“
„Boh ma tak trestá za, to že hreším a nemám rodinu. Jednoducho zakaždým sa po sexe premením na toho slizkého tvora. Trvá potom týždne kým sa mi podarí premeniť naspäť.
Uznáš, že potom by to bol problém. Odštartovalo by to celú reťazovú reakciu problémov.
Bimbam by určite sám neuniesol tvoju záchodovú misu spolu s umývadlom. A ako dážďovke by sa mi zle spolupracovalo na manažovaní prepravy toaletných splachovacích WC do Kazachstanu, na Bajkonur či do kozmu. Bimbam je príliš hlúpy na takéto veci. Nemá obchodného ducha“
„To sú hlúposti“ odfrkla si Marlene
„Žiaľ moja drahá, je to tak. Ber trošku ohľady aj na druhých. Snáď chceš, aby sa vo vesmíre naši ľudia vyprázdňovali na úrovni. Svojou trochou sexu by sa zabránila pokroku v toaletnej kozmonautike!“
S týmito slovami som Marlene odsotil od seba a vybral sa pozrieť Bimbama ako mu ide práca.
Za chrbtom som začul iba tiché, cez zuby precedené:
„Blázni“

Andrej Kiszling

Andrej Kiszling

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

skús google. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPopAntipríbehyĎalšie dôležité veci

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu