reklama

eR

Pamätám si, že keď raz robil uhladený redaktor magazínu GQ s nami rozhovor, spýtal sa Ori, či jej ako žene, neprekáža toľko profanovaná mediálna nadväznosť na Alkájdu. Celkom presne sa mi vybavuje jej nechápavý výraz spestrený skrivenými kútikmi úst. Našťastie veci vtedy pohotovo uviedol na pravú mieru Roj Orbison. Jemne sa sklonil nad záznamník a utrúsil, s nezameniteľným bratislavským prízvukom: „Pozrite, my sme moderní teroristi využívajúci klasickú paletu fullservisových marketingových nástrojov. Čiže, zase žiadni bradatí holotrti nejsme. To zas ne...“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Tisíc sto.
Volám Ori.
„Už ste na ceste?“
„Hej.“
„Aj so žeriavom?“
„Uhm.“ Ori sa odmlčala. „A čo Roj, ako to znáša?“
„Dobre. Sľúbil som mu dobrých chirurgov, alebo pekný pohreb.“
„Za tie prachy..“ Ori si povzdychla. „Snáď to dobre dopadne.“
„Hádam hej.“

Tisíc dvesto.
Boli sme v štúdiu. Majú to tam pekné, moderné. Kamery sú ale ešte vypnuté. Dávame si ľahký obed v neďalekom orientálnom bufete. Nejaká čínska žbrnda, chutí to horšie ako chápadla z hlavonožca, ktorého som si objednal na poslednej dovolenke, v presvedčení, že hlavonožec je bežná ryba - ako kapor alebo tuniak, teda ako každá iná.
Nebola.

Tisíc tristo.
Telefonujem.
„Ori?“ kričím do telefónu.
„Čo? Nepočujem ťa!“ vrieska na mňa ona.
„Si pripravená?“
„Som.“
„Žeriav je Ok? Aj guľu máš pripravenú?“
„Mám.“
„Fajn.“
„Dobre. Priprav si vysielačku. Za pol hodinu začíname. Musíš byť presná! Bude to „akože“ rozhovor o našej organizácii, prenášaný livestream na internet a televízne kanály.“
„Uhm“ Ori znudene prikývla do telefónu.
„Ori, pamätaj si! O ničom nerozprávaj! Nikto okrem producenta, nás a robotníkov vonku pri žeriave o ničom nebude vedieť.“
„Jasné.“

Tisíc štyristo.
Kamera beží. Sme v priamom prenose.
„...viete, vystihuje nás jedno písmeno: R.“ Zakončil Roj svoju vetu významne, a odpil si z veľkého piva. Pohár s vyšplechnutím položil späť na stôl. Nad hornou perou mu zostala pena.
„Hmm, takže R. Čo to znamená?“ rozvila moderátorka Rojovu absurdnú myšlienku. Mimochodom v živote sme sa o tom nebavili. Zrejme ho to napadlo pred chvíľou, najskôr na na WC, lebo taká blbosť nemôže človeka napadnúť pri inej, vznešenejšej činnosti.
„No, R.“ Roj si zapálil cigaretu a mykol plecami. Kamera ho snímala v tichosti, pozorujúc ako špička cigarety sčervenala pri Rojovom šluku. Zaceril sa. Potom dym cez medzierku medzi zubami vyfúkol.
„Er ako Rešpekt, Rap, Revolúcia...“
„Ahá...“ moderátorka objavne prikyvovala
Roj pokračoval: „Er ako Racionálny. Er ako Realita. Er ako Rovnosť, er ako Realizácia, er ako Remake...
„Hmm..“ moderátorka sa pri poslednom slove zarazila. Roja to ale nezastavilo.
„Er aj ako Ravioli, Retrospektíva či Rozália, moja babka.“
„Ale...“
„Neprerušujte ma!“ Roj si rýchlo potiahol z cigarety a pokračoval, nechávajúc okolitý štáb v pomykove. „Er ako Regále, er ako Retro, er ako Ryba. Er ako Rimini či ako Rimavská Sobota.
A hlavne,“ Roj významne pozrel na moderátorku, zvraštil čelo a schmatol ju za ukazovák.
„Er ako Ruka?“ snažilo sa dievča zachrániť situáciu..
„Nie!“ odsekol Roj, a priložil si moderátorkinu ruku medzi nohy. „Er ako Erudovaný.
Er ako Erupcia. Er ako Rozkrok. Er ako..“
Roj si zhlboka povzdychol a stisol pevnejšie ženskú ruku, „Er ako Erotický.“
Moderátorka so sebou začala mrskať. Roj ju pevne držal, blízko pri svojom tele.
Kamera bežala.
„Er ako..“ Roj sa dlho odmlčal a pevne pozrel ne zmietajúcu sa moderátorku.
„Er ako Erekcia. Cítite to?“
„Pustite ma!“ Zvreskla moderátorka a snažila sa vymaniť z Rojovho objatia.“
Štáb tupo čakal. Nik ani prstom nepohol.
Prišla moja chvíla. Vytiahol som minivysielačku a pošepol do nej.
„Ori, teraz.“
„Rozumiem.“

Tisíc štyristopäť.
Budova sa najprv zatriasla. Roj sa vystrašene obzrel. Krehkú bakelitovú stenu za ním prerazila veľká demolačná gula. Sadrokartónové dosky roztrhla ako papier, vrútila sa do steny, a nabrala Roja do brucha. Najskôr mu prerazila trup, Roj vyvrátil obsah posledného piva spolu s triom zubov. Potom, guľa letiac s Rojom na palube rozbila tehlovú stenu na druhom konci štúdia a vyletela von do priestoru za budovou. Náraz mu vykĺbil obe nohy, lebo sa mu teraz hompáľali ako handrovej bábike.
Kamera sekundu sledovala, ako sa guľa vzdušne vo výške piateho poschodia zastavila. Roj zalapal po dychu a zvreskol. Potom sa z jej kovového povrchu zošmykol a s chrapľavým zavytím sa zrútil dolu.
Kamera bleskovo švenkla na mňa.
Zatváril som sa seriózne, napravil si kravatu a spustil som.
„Ahojte, som Rutger z Roj Group Worldwide.“ Odpil som si z piva a zahľadel sa dôležito do kamery.
„Nebuďte násilný k ženám. Skončíte zle ako Roj.“
Potom som vstal a vykročil k prerazenej stene štúdia. Kamera ma snímala odzadu, tak aby bolo vidno cez dieru von až dolu na šedý asfalt ulice poznačený krvavými fľakmi Roja.
Otočil som sa čelom k objektívu, vložil si ruky do vreciek, a s prísnym výrazom ešte dodal:
„Padnete naozaj hlboko.*“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tisíc štyristosedem.
Vypli sme kamery a išli na hamburger.

*(venované všetkým, ktorí nevedia čítať kalendár azatiaľ nepostrehli, že stredovek na Slovensku skončil približne pred400 až 500 rokmi)

Andrej Kiszling

Andrej Kiszling

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

skús google. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPopAntipríbehyĎalšie dôležité veci

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu