Andrej Kiszling
Tichá domácnosť
Drobné koliesko ovládania hlasitosti ide ľahučko. Nekladie žiadny odpor. Zvuky tónov sa jemne vynárajú a bez zábran stúpajú. Ale opatrne, opatrne. A ostražito. Len nech to nereve.
Drobné koliesko ovládania hlasitosti ide ľahučko. Nekladie žiadny odpor. Zvuky tónov sa jemne vynárajú a bez zábran stúpajú. Ale opatrne, opatrne. A ostražito. Len nech to nereve.
Neviem prečo všetci tvrdia, že je to zdravé. Dokonca aj vegetariáni vám povedia, že pstruhov môžu. Ja nie.
Možno mal dlhšie meno, ale my sme ho volali iba krátko, bez toho Juan alebo Alejandro či Roberto. Nikto vlastne nevie, ako sa naozaj volal. Pre nás to bol Carlos, oduševnený revolucionár, ktorý na smrť nenávidel španielčinu, vtedajšiu pravicovú španielsku vládu, Madrid, Real Madrid, a vôbec všetko, čo súviselo so Španielmi. Bol vegán, rodený katalánec z Barcelony, idealista telom aj dušou, ktorý ctí zásady nekonečnej tolerancie, trvalého odporu proti kapitalizmu a večného boja proti americkému imperializmu. Jeho vzrastom nižšie telo, bolo na kosť vychudnuté vďaka dlhodobej ignorancii bielkovín a mäsa vo svojom jedálničku. Carlos už dávno nosil srandovného odrasteného kohúta ako všetci mladí katalánski socialisti, netušiac, že o pár rokov sa práve takýto účes stane symbolom prázdnej buržoáznej mládeže, pobehujúcej po nočných kluboch vo farebných košieľkach v ďalekej Bratislave.
Nikdy som nebol športovo založený. Všetky tímové aktivity, ako futbal, či basketbal, mi veľmi nešli. Jediným športom, ktorý si ma na čas získal, bol skateboarding. Bolo to dávnejšie, keď boli moje neurotické cesty v mozgu mladšie a bezhlavo verili, že predsa len musí existovať nejaký šport, na ktorý mám talent. Neexistoval, ale bola to zábava. Preháňali sme sa po uliciach, mramorových pamiatkach a podchodoch. Vyhľadávali sme si s kamarátmi veľké námestia s hľadkým povrchom, ktoré boli ako stvorené pre silikónové kolieska našich dosiek. Okrem rôznych hrán obrubníkov a väčšinou pobúrených chodcov nám tam však robili spoločnosť aj bezdomovci. Jedným z nich bol aj Tóno.
Kašlite na leto. Čo tam po sviežich horských lúkach, voňavých hájoch a zurčiacich potôčikoch. Koho zaujímajú nejaké moria, jazerá a bazény? Komu sa chce opaľovať? Vylihovať priamo pod tými zvyškami ozónovej vrstvy, chytať rakovinu. Komu sa chce športovať? Behať, skákať, nebodaj plávať?. A vonkoncom neuvažujte o tom, čo by ste chceli urobiť. Vytvoriť. Vymyslieť. To sa dnes nenosí. To nie je ono...
Oukej oukej, začnem takto zoširoka. Zložím si slnečné okuliare ako Mič Bjukenen na nos, vlasy vyčešem ako Brendn Volš z Beverly Hils devětsetdvadeset, alebo ako sa to píše, a môžeme začať. Á, ešte ťa sparalyzujem svojim pohľadom Bobyho Sixkillera...
Rozhodol som sa pre rekonštrukciu. Môj panelákový byt sa mi zdá akýsi tesný. Nemôžem sa nadýchnuť, vydýchnuť, uľaviť si. Som tu nejaký stlačený. Byt na štvrtom poschodí. Tri podlažia pod vami, tri nad vami. Sendvičové bývanie. Takže som sa rozhodol pre radikálne zákroky. Spríjemnia mi bývanie a zjednodušia prechody z jedného bodu do druhého v rámci bytu.
Sem tam zvyknem cestovať po meste tm najjednoduchm spsobom. Pei. Nebav ma trmcať sa trolejbusmi, autobusmi a električkami. Nebav ma tlačenica v MHD, dchanie potu cudzch ľud a nespen pokusy o cvaknutie cestovnho lstka, alebo, v tom horom prpade, pokusy o tek či podplatenie revzora. Tiež ma nebav nekonečn čakanie na vysnvan dopravn prostriedok. Som jednoducho ufrflan a neposedn. Preto chodm pei.
Takže je to tu. Mj. Konečne jar. Slniečko svieti, často krt až tak intenzvne, že ma z toho rozbol hlava. Neviem čm to je, ale ľudia sa mi vždy javia aksi kraj s nstupom jari. V zime je každ tvr zachmren a popolav. Na jar je to in. Vetci s usmiat a pekn. Avak nie s pekn ľudia ako pekn ľudia. T druh skupina, t pekn, s nimi je to rovnako ako s hrbkou na konci toho slova. S zaujmav, a dajme tomu in. Maj svojsk prstup k životu. Pozorovať ich je radosť...
Predstavte si vkendov atmosfru. Ako vyzer u vs? Pohoda, slnko svieti cez zclony, bzučiaca televzia v pozad izieb? Alebo hučiaca hlava po opici? U mňa aj jedno aj druh. Rno sa prechdzam po byte, v ktorom sa rozlieva slnko ako mlieko v kve. Vmam si detaily. Fialov hrozno. Zelen kvety na balkne. Neporiadok medzi mojimi časopismi. Otcovu zbierku suvenrov v knižnici... le načo to opisovať. Po ruke mm jedinečn prstroj na zachytvanie obrzkov. Podobn ako mali vo flintstonovcoch. Vďaka nemu si mžte moje vkendov detaily pozrieť aj vy...
Niekedy sa mi stva, že vetky moje povinnosti sa skončia hneď rno. Vstanem a je to. Netreba robiť nič viac. Potom nastane ťažk chvľa, pln dumania čo s načatm rnom. Rozospat si pretriem oči, prejdem do kuchyne, nalejem pomarančov džs a vypijem ho jedinm logom. Moje raňajky.
Bolo to už dvno, ale pamtm si akoby to bolo včera. Sedel som v aute. Stŕpnut za volantom, pln pochb a neistt. Hdal som, komu prvmu troku pomenm dizajn na zadnom nraznku auta. Alebo do ktorho stĺpu či chodca zaparkujem.
Prepč, poznme sa? Nie.Nepoznme?Určite nie. Usmeje sa a nastpi na autobus čslo 84. Do Petržalky. Lacn trik starch mldencov a skrachovanch playboyov mi nevyiel.
Pamtm si, že prv krt to bolo dobrodružn. Vystpil som s obrovskm ruksakom na chrbte z vlaku z Berlna. Leto. Gare du Nord. Mravenisko dobrodružnch turistov. Mladch ruksakovch cestovateľov a keftrov s tmavou pleťou. Drogovch dlerov v hiphopovch teplkoch a arabov v najnovch adidaskch. Vtedy sme boli unaven, spoten a vysilen. Vzal som letk od prvho marockho chlapca a vybral sa do hotela, ktor bol zakržkovan na malej mapke.
Zostavil som svoj osobn rebrček serilov. Zoradil som ich od najhorieho po najlep. Po nročnom rozhodovan, zložitom prehodnocovan jednotlivch aspektov a osobnch pocitov som sa rozhodol pre nasledovn poradie. Vďaka URL adresm si ho mžete vychutnať naozaj interaktvne:
Pijem kolu. Nasávam čiernu tekutinu do úst. Pripomína mi benzín s tonou cukru. Pomaličky vnímam ako mi s každou ďalšou kvapkou rozožiera zuby. Ako mi leptá črevá, kdesi dolu v mojom tele. Obzerám si tú fľašku s červenou nálepkou. Sledujem krivky písmenok slávneho loga. Hodnotím bublinky...
Pripravil som si krtky vpis dležitch udalost a spoločenskch podujat, ktor ns čakaj v najbližej dobe. Musm ale zdrazniť, že tu nejde o žiadne przemn akcie. Podujatia, ktor budem spomnať, s must see zležitosti. Pri nich muste byť. Tu je zoznam tchto jedinečnch okamihov.
Toto je hrozn. Vždy, keď napem nejak blog som pln očakvan. Text je hotov. Niekedy ho potm aj tri hodiny, inokedy je hotov za mintku. V každom prpade ctim vntorn naptie. Nedočkavosť...
...pvodne sme boli tyria. Ja, Neo, Renz4c, a Ruiz. Teraz sme už len dvaja. Neo to schytal ete pred meitou od nejakho snajpera čo sa skrval nad podchodom, medzi prepravkami, Renz4c sce ete stihol oddrbať jednho protivnka, ale potom ho olovo dostalo v zkych chodbičkch meity. Jeho krv sa rozprskla na stene z plenej hliny za nm. Takže teraz sme už iba dvaja.