reklama

Neuveriteľná príhoda bezdomovca Tóna

Nikdy som nebol športovo založený. Všetky tímové aktivity, ako futbal, či basketbal, mi veľmi nešli. Jediným športom, ktorý si ma na čas získal, bol skateboarding. Bolo to dávnejšie, keď boli moje neurotické cesty v mozgu mladšie a bezhlavo verili, že predsa len musí existovať nejaký šport, na ktorý mám talent. Neexistoval, ale bola to zábava. Preháňali sme sa po uliciach, mramorových pamiatkach a podchodoch. Vyhľadávali sme si s kamarátmi veľké námestia s hľadkým povrchom, ktoré boli ako stvorené pre silikónové kolieska našich dosiek. Okrem rôznych hrán obrubníkov a väčšinou pobúrených chodcov nám tam však robili spoločnosť aj bezdomovci. Jedným z nich bol aj Tóno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Tóno bol skvelý spoločník, ktorý svoju životnú kariéru bezdomovca odštartoval prepustením z väzenia, v ktorom sedel preto, že v mladosti zapichol nožom akéhosi komunistického pohlavára (to bola moja najobľúbenejšia verzia, preto som si ju osvojil). Odvtedy boli jeho pracoviskom rôzne lavičky, chodníky a obrubníky. Jednoducho naše, skateboardové miesta.

Musím priznať, že teraz nemám ani potuchy, či ešte vôbec žije, ale boli časy, keď nám prirástol k srdcu. V tých dobách nás Tóno ponúkal vlastným jablkovým vínom (čo bol dosť hardcore z hľadiska jeho hygienických návykov), kupoval nám minerálky a kofolu, a častoval nás historkami.


Jedného dňa prišiel blažený Tóno medzi nás a spustil:
„Chlapci, nebudete veriť, čo sa mi prihodilo!“
Mám pocit, že Tóno vždy rozprával mäkko. Ktovie odkiaľ pochádzal..
„Čo takého?“
„Nó, viete, ja teraz bývam, tam pod hradom. S kamarátom sme obsadili fajn jaskyňu, priestrannú a suchú. Dá sa tam aj vyspať, neruší vás nikto. Spokojní sme boli, jediné čo nám chýbalo, boli ženy.
Teda, niežeby som nemal sex, to nie, z času na čas sa nájdu aj dobrí chlapi na Krížnej, ktorí aj pekne trtkajú, ale po čase cítite, že váš zadok je rozbitý ako Záhradnická ulica, keď z nej v lete so zbýjačkami odstraňujú starý asfalt.“
Kamarát si zapálil cigaretu. Na takéto historky sme boli zvyknutí, hoci sme si ich radšej nepredstavovali.


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Tóno si logol z krabicového vína a pokračoval.
„Predstavte si, že včera sa mi moje želanie splnilo.
Objavil som dve mladé baby, ako ležia priamo pred mojou dierou. Oblečené iba v chlpatých čižmách a čiernych nohavičkách a podprsenkách.“
Smažky. V tých časoch bol pod hradom vyhlásený klub v ktorom sa konali rôzne tanečné techno akcie.
Tóno pokračoval.
„Zacítil som príležitosť a dal sa do reči. Fajn baby, také devätnástky to boli. Ponúkli ma voľajakými „kolieskami“, vraj je teraz najväčšia móda. Tak sme tam najprv len sedeli a rozprávali sa. Ja som vytiahol svoje najlepšie jablčné víno aby slečny mali čím zapíjať svoje tabletky.“
Tóno sa s gradujúcim napätím nadýchol a pokračoval.
„Bola krásna noc, hviezdy svietili a baby sa začali mazliť a bozkávať. Najprv som si vravel, že sú moc mladé na mňa, ale bol som príliš nadržaný. Nevydržal som to a slušne som sa opýtal či sa môžem pridať. Chvíľu otáľali, potom sa zachichotali a privolili.
Tak som sa pridal.
Chlapci poviem vám, tieto mladé dievčatá, to je dnes úplne iná káva ako za mojich čias. Oveľa vyššia trieda.“
Kamarátovi vypadla cigareta z úst.
„Ty si sexoval s dvoma devätnástkami?“
„ Ale s ochranou.“ Tóno sa chytil za srdce „mám odložený prezervatív pre takéto príležitosti.“
Neveriacky sme krútili hlavou.
„Toto ti neveríme Tóno. Fakt nie.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tóno chvíľu uvažoval ako nás presvedčiť. Jednou rukou si hladil mastné fúzy na brade a druhou šmátral vo vrecku zelených otrhaných nohavíc.
Potom sa mu zaiskrilo v očiach. Špinavú ruku vytiahol z vačku a roztvoril päsť.
„Toto vás určite presvedčí.“
Nemo sme hľadeli na jeho hrboľatú dlaň.
Uprostred, priamo pod čiarou života, ležal pokrútený kondóm. Podľa zvyškou jeho obsahu, bolo jasné že použitý.
Tóno si odpľul a mrkol na nás.
„Tak vidíte chlapci, pravdu vravím“



Jeho argumenty sa možno dali vyvrátiť celkom ľahko, ale my sme na to už nemali silu.
Tóno si prezervatív uložil naspäť do vrecka a poškrabal sa vo hustých vlasoch.
„Ešte sa mi zíde“ zamrmlal si.
Ruku vytiahol z vrecka, a podal nám ju.
„Už budem musieť ísť chlapci. Ale pamätajte, vždy len s gumou.“ jeho drobné oči šibalsky žmurkli.
"Jasné, zoberieme si tvoju radu k srdcu." uistili sme Tóna, ale jeho ruka ostala visieť vo vzduchu.
„Maj sa pekne“
„Ďakujem chlapci“ usmial sa Tóno, zastrčil ruku naspäť do vrecka a vybral sa do ulíc nášho mesta.

Andrej Kiszling

Andrej Kiszling

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

skús google. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPopAntipríbehyĎalšie dôležité veci

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu