reklama

Carlos

Možno mal dlhšie meno, ale my sme ho volali iba krátko, bez toho Juan alebo Alejandro či Roberto. Nikto vlastne nevie, ako sa naozaj volal. Pre nás to bol Carlos, oduševnený revolucionár, ktorý na smrť nenávidel španielčinu, vtedajšiu pravicovú španielsku vládu, Madrid, Real Madrid, a vôbec všetko, čo súviselo so Španielmi. Bol vegán, rodený katalánec z Barcelony, idealista telom aj dušou, ktorý ctí zásady nekonečnej tolerancie, trvalého odporu proti kapitalizmu a večného boja proti americkému imperializmu. Jeho vzrastom nižšie telo, bolo na kosť vychudnuté vďaka dlhodobej ignorancii bielkovín a mäsa vo svojom jedálničku. Carlos už dávno nosil srandovného odrasteného kohúta ako všetci mladí katalánski socialisti, netušiac, že o pár rokov sa práve takýto účes stane symbolom prázdnej buržoáznej mládeže, pobehujúcej po nočných kluboch vo farebných košieľkach v ďalekej Bratislave.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Drobná tvárička tohto mužíčka práve oblizovala zelené zrniečka hrášku na striebornej vidličke.
Večerali sme.
Naše menu bolo unikátne, prísne sa držalo koncepcie prínosu nových nápadov, ktoré však, kvôli jednoznačnej koordinácii s tézou trvalej tolerancie voči všetkému, nesmelo ublížiť ani muche.
Včera sme mali varenú mrkvu, príloha boli zemiaky.
Dnes je to oveľa šťavnatejšie.
Na tanieri predo mnou tróni hrášok, pobyt mu spríjemňuje ryža.
Samé bobuľky. Ťažko sa to napichuje na vidličku.

Carlos preglgol zrnko zeleného hrášku a zajedol ho čírou vodou, prameniacou v katalánskych pahorkoch.
Nadýchol sa a pokračoval vo vysvetľovaní:
„- a preto, im musíme pomôcť. Nevinným Barcelonským starenkám, a deduškom, takým chudobným, že už nemajú ani na chlieb.“ Carlos si napichol ďalšie zrnko hrášku a pokračoval
„Vždy som bol humanista, telom aj dušou. Hoci pochádzam z bohatej rodiny, viem čo je to chudoba. Prežívanie z ruky do úst. Bez lásky, bez blížnych. Vykorisťovaný v tomto svete.
Takí sú naši starí spoluobčania, ktorí toľko urobili pre nás. Naše katalánske babičky a dedovia.“ Carlosa vlastná reč natoľko dojala, že bol nútený zotrieť si slzičku pod drobným očkom.
„Títo ľudia,“ pokračoval „sú uväznení v bytoch, ktoré hnijú a chátrajú. Nemajú nikoho, kto by im to opravil, nemôžu si zaplatiť ani robotníkov.
Preto som sa rozhodol, že im musíme pomôcť. Prídeme tam, a zadarmo, bez finančných nárokov opravíme ich domovy. Stiahneme starú zhnitú maľovku, a nahodíme novú.“
Carlos si okorenil večeru bobuľkami ryže.
Sedel za vrcholom dlhého stola. Hlbokými pohľadmi si nás premeral a placho sa usmial.
„Ja som tolerantný človek, život je rozmanitý, beriem ho taký ako je a ľudí si vážim. Som rád, že ste sa ku mne pridali.“ povedal a zapil to pohárikom vody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Na druhý deň som kráčal v zástupe ako prvý, hneď vedľa Carlosa.
Prespávali sme na plátených lôžkach, priamo v centre, v budove Escoly de Cervantes, v telocvični malej základnej školy. Bohviečo to nebolo, ale lepšie ubytovanie v centre si predstaviť neviem.
„Kam ideme?“
„Náš prvý byt, ktorý budeme obnovovať patrí jednej starej pani, býva neďaleko Rambly.“
„Hm, tak to ideme zlým smerom?“
Carlos na mňa významne pozrel.
„Nerád chodím cez centrum. Títo Maročania, úplne ho obsadili. Vytláčajú pôvodne obyvateľstvo na perifériu Barcelony. Centrum úplne stráca svoj katalánsky ráz. Prečo nejdú domov?“
Carlos, symbol tolerancie a hlbokého sociálneho prístupu si povzdychol. „Svine jedni marocké, rozťahujú sa tu ako doma.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V úzkej chodbe sme stáli pred dverami bytu.
Otvorila nám staršia pani. Jej domov bol pekne zariadený. Päť izieb bolo v secesnom štýle s tmavým nábytkom. Steny boli čisto biele.
„Tí pred vami odviedli kus práce. Ostáva už iba jediná izba. Poďte za mnou, v kuchyni sú odložené farby.“ zasmiala sa babka a ja, ako hlavný nosič farby som sa podujal.
V kuchyni zívala umývačka riadu. Otvorené okno. Výhľad na Ramblu.
Zobral som teda farby, a odniesol ich naspäť do izby. Tmavé lakované parkety podo mnou sympaticky pukali.
Položil som svoj náklad na zažltnuté porozkladané noviny Elpais do rozľahlej izby.
Carlos sa na mňa usmial.
„Tak sa dáme do toho.“ Povzdychol si ako sa teperil s vedrami farby „Ach bože, je to ťažká robota, ale povedzme si na rovinu, čo môže byť krajšie ako pomáhať, týmto starým chudobným ľudom.“
V kuchyni štrngali riady v umývačke riadu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Udrela približne jedna hodina, keď sme starú farbu kompletne zoškrabali. V miestnosti bolo minimálne 46 stupňov Celzia, to však nebránilo Carlosovi zahájiť maľbu.
A tak sme sa tam bez nároku na honorár celé poobedie lopotili s bielou, stenami a nekonečným vlhkom, ktorá blahodarné pôsobilo na maľovku.
Z času na čas sa odliepala.
Vtedy sa vo dverách zjavil mladý tmavovlasý muž, trošku zarastený, vo fialovom drese FC Barcelona.
Chvíľu zamyslene hľadel na nás, spotených dobrovoľníkov, potom zavrtel hlavou a zavolal si Carlosa.


Po krátkom rozhovore sa Carlos vrátil. Oči mal v smútku.
„Musíme to prerobiť.“
„Prečo?“
„Pablovi sa to nepáči.“
„A to je kto?“
„To je syn tej starej pani.“
„Vravel si predsa, že títo ľudia nikoho nemajú.“
Carlos sa na mňa pobúrene pozrel.
„Veď nemajú!. Nemajú nikoho, okrem rodiny! Preto im pomáhame. Sú chudobný, nevidíš?“
Rozhliadol som sa naokolo po byte. Cez priestor v otvorených dverách bolo vidieť do obývačky na blikajúci širokouhlý televízor. Pablo sledoval futbal.
„A prečo nám teda aspoň nepomáha, tamten,“ ukázal som prstom naň „keď je jej syn.“
Vtedy Carlos na mňa víťazoslávne pozrel, poškriabal sa vo svojom kohútovi na temene hlavy, a s pocitom, že má silný argument, odvetil:
„Pablo nemôže. Dnes večer sa chystá veľká vec. Priateľský futbalový zápas. FC Barcelona, verzus Boca Juniors.“
„Aha.“
Carlos namočil štetku do bielej farby, natrel ju na stenu a dodal.
„Iste chápeš, že Pablo sa musí pripraviť.“
„Iste.“ Odvetil som, a bezmocne som pokračoval vo svojej práci, ktorej prvotným poslaním, ako vravieval Carlos, bol boj so všadeprítomnou chudobou, spôsobenou všadeprítomným kapitalizmom.

Andrej Kiszling

Andrej Kiszling

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

skús google. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPopAntipríbehyĎalšie dôležité veci

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu