reklama

Vzdelanie zadarmo je mýtus

Čo prinesie reforma školstva? V prvom rade nový element medzi študentov. Budú musieť platiť za to, že chodia na otravné prednášky, aj keď sa im vôbec nechce. Zase bude hlbšie do vrecka chudobného študenta. To vám povie každý druhý, ba aj prvý. Faktom ale je, že z tejto bezvýchodiskovej situácie nie je iná cesta ako pomôcť súčasnému školstvu. V týchto časoch, keď človek platí za všetko v rôznych formách, od vody z vodovodu, cez televízny film s Brucom Willisom až po cigarety a alkohol, je až zarážajúce že za vzdelanie nikoho nenapadne zaplatiť. Berie sa to ako samozrejmosť, niektoré dobrodružné povahy to radia spoločne s láskou a porozumením medzi „veci“ ktoré nemožno kúpiť. Škola jednoducho bola vždy zadarmo (aspoň 40 rokov teda) a aj by mala byť nie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

To je úplne pomýlené stanovisko. Po prvé, za školstvo a vzdelanie sa platilo vždy. Ľudia odvádzajú a vždy odvádzali dane štátu. Peniaze z daní vláda následne prerozdelí medzi jednotlivé rezorty vrátane ministerstva školstva. Ministerstvo školstva potom z týchto peňazí dotuje školy. Po druhé, doteraz platili najmä tí ostatní. V podstate všetci okrem študentov. Jednoducho, za školu platili tí, ktorí z toho majú najmenej. Dalo by sa oponovať, že to sú milujúci rodičia, ktorý chcú deťom to najlepšie. Dobre, niektorí možno aj sú. Ale prečo to takto komplikovať? Prečo dávať všetky peniaze štátu, úradom, ministerstvám a cudzím školám? Prečo to nerobiť adresnejšie, priamejšie a jednoduchšie. Prečo nevymyslieť systém, ktorý zaručí, že aspoň časť z peňazí ktoré platíme, pôjdu skutočne na tú správnu školu? Neexistuje jediný dôvod.  Takže ubehol nejaký čas, Dunajom pretieklo trochu vody, a máme ho tu. Návrh čiastočného spoplatnenia vysokých škôl. Na prvý pohľad, vyzerá reforma skutočne dobre. Aspoň podľa východísk reformy. Tie totiž do detailu rozoberajú nové pravidlá spoplatňovania. Je tam jasne vyčíslené kto čo dostane, kto ako a aj kedy zaplatí. Zázemie pre nemajetných študentov je vytvorené prostredníctvom zvýšenia štipendií až do 6870 Sk. K štipendiu by sa malo dostať viac študentov ako dnes, až 30%, čo je naozaj pekné. Pre študentov, ktorý nepochádzajú z pomerov vhodných na štipendium je pripravený systém „pôžičiek pre každého“. Študent jednoducho dostane pôžičku od štátu na školné. Keď doštuduje a nájde si prácu s plácou prevyšujúcou životné minimum, začne ju splácať štátu. Splátkový kalendár je veľkodušný, študent si môže vyberať medzi rozložením splátok na 10 až 15 rokov. Mimochodom, táto možnosť ponúka rôzne investičné spôsoby ako v podstate vykryť školu a mať konečne vzdelanie naozaj takmer zadarmo. Stačí len investovať do fondov, cenných papierov či dlhopisov a splácať školné z úrokov za cenné papiere. Chce to ale väčšiu hotovosť, ja viem. Tá sa dá ale dnes získať napríklad rôznymi brigádami v zahraničí (to je už ale iný príbeh a iná tragédia). Nemusia sa báť ani tí, čo sa po skončení výšky nikdy neuchytia. Štát totiž celú pôžičku zatiahne za nich, ak nebudú mať príjem vyšší ako minimálnu mzdu. Ktovie či sa nájdu špekulanti...Čoho by sa mal študent báť, ked sa zdá že model financovania bude dobre prepracovaný? Problém je v tom, že reforma nevidí nič iné. Iba to ako sa bude financovať, kam pôjdu peniaze, od koho, kedy koľko študent zaplatí, koľko musí minimálne platiť, koľko maximálne, ako dlho bude platiť a tak ďalej. Študent musí platiť, to je najdôležitejšie. Problém je, že toto je rovnako mylné tvrdenie ako to, že vzdelanie je zadarmo. Východiská reformy totiž úplne zabúdajú na to, že v kapitalistickom systéme nie je najdôležitejší obchodník, ale zákazník a jeho spokojnosť. Otázka kvality služieb sa vraj vyrieši jednoducho. Tlak na školu sa zdvihne prostredníctvom platiacich študentov. Otázka znie: AKO? Ako sa bude môcť nespokojný zákazník - študent ohradiť, prípadne reklamovať službu, za ktorú bude poctivo platiť? Kde sú páky? Kde sa píše o posilnení právomocí študentského parlamentu?Kde sa píše o okamžitej spätnej väzbe, ktorá bude práve v ranných dobách reformy taká dôležitá? Kde je možnosť hodnotiť profesorov školu? Kde je možnosť realizácie dôsledkov hodnotenia? Kde je možnosť reálne reagovať na dôsledky správania sa profesorov a vedenia školy? Kde je možnosť prestupu na inú vysokú školu/fakultu v prípade že nie som spokojný so službami za ktoré platím?Kde sú tieto záruky? Vo východiskách reformy som ich nenašiel. Smola. Je to smutné, ale študent je ten hlavný bod, na ktorý sa zabúda. Ak sa na neho zabudne aj v definitívnej podobe zákona o čiastočnom spoplatnení školstva, budeme tu mať síce dobrú reformu, ale ako sa už pomaly na Slovensku stáva zvykom, polovičnú a nedotiahnutú.

Andrej Kiszling

Andrej Kiszling

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

skús google. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPopAntipríbehyĎalšie dôležité veci

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu