reklama

O prst

„Chyť ho, bastarda.“ Kričala na mňa Moss, keď sme bežali pomedzi paneláky. Rozmazané okolie na mňa vplývalo ťažko. Za Vlajúcim sakom som zadychčaný utekal už takmer kilometer. Stihol som šliapnuť skoro do každej mláky, diery alebo výkalu. On zatiaľ vybehol spoza uličky priamo na dvojprúdovú cestu, nevnímajúc dopravu letiacu okolo. Nápis TESCO z neho robil siluetu, modročervenú postavičku, akoby ozlomkrky bežiacu do náruče hypermarketu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

V poslednom pruhu sme ho takmer dostihli. Moss mi bola v pätách, šermujúc s naostreným pristrihovačom. Vyzeralo to dobre. Bol na dosah. Chcel som sa pripraviť na posledný skok, ako to býva v akčných filmoch, keď sa hrdina vymrští, dolapí obeť a váhou vlastného tela ju zrazí na zem. Napriahol som sa teda do skoku a pripravil svaly na odraz. Ako žaba.


Neskoro. Moss mi jednou nohou šliapla na šnúrku, druhou zakopla o šuter a zvalila sa na mňa.


Moja tvár vystrelila opačným smerom, priamo na hranu obrubníka, zuby pristali na betóne a nechty sa zaborili do asfaltu. Vlajúce sako zmizlo vo veľkých dverách shopping mallu a ja som oblizoval sivý betón okraja cesty. Moss ležala prehodená cezo mňa, krížom cez môj zadok, spotená, ledabolo ako po sexe, keď sa rozhodnete skúšať nové polohy a nevzdáte to.
„Vstávaj“ okríkla ma.
Stratil som dva zuby. Z úst mi tiekol pramienok krvi a ľudia sa stále pozerali ako keby to v živote nevideli.
Blbci. Nemajú predstavu o tom, čo je život. Pracujúca trieda so svojimi hlúpymi istotami.
Driapal som sa na nohy a zacítil svoj dych.
„Banderas, smrdíš“ čítala mi Moss myšlienky.
„Viem.“ Oprášil som si ruky a pozrel smerom na nákupnú zónu. „čo s ním?“
„Máme ho tam, kde sme chceli.“ Pomaly si zložila ruksak a vytiahla z neho inkubátor. „Teraz toto nepotrebujeme. Pri pokladni bude ešte teplý.“
Odkladať inkubátor tu vonku podľa mňa nebol dobrý nápad. Nikdy neviete kedy sa vám zíde.
„Zober ho aj tak“ zavrčal som. Moss si čosi zamrmlala o ženských právach a o tom, že jej sa nechce nič nosiť, ale vedel som, že inkubátor zabalila naspäť do vaku.


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vo vnútri nákupného centra to voňalo chemickými koncentrátmi v drogérii a čerstvými éčkami v pečive. Najprv sme zamierili k nápojom, aby sme si trocha prepláchli ústa. Samozrejme, neotvárali sme to všetko rovno tam. Na to som bol ja, Banderas, príliš fajnšmeker. Vždy jedávam v oddelení pečiva. Tam sme si otvorili dve plechovky koly a zapili zopár čerstvých žemlí .


Vlajúce sako bol stále v predajni, furt som ho mal na fokuse. Neustále sa preosieval v oddelení pracích práškov. Typujem, že bol dáky fetišista alebo čo, lebo nakoniec, aj tak voňal.
Persilom.
„Banderas, už je čas.“ Mrkla na mňa Moss, prežúvajúc posledné kúsky bagety.
„Najec sa“, vravím jej ja, „zatiaľ prichystám pristrihovač.“
Moss do seba teda tlačila ďalšiu bagetu, a ja som si omotal pristrihovač okolo prstov. Vyzeral ako nožničky na cigary. Teda, v podstate to tuším boli nožničky na cigary, chirurgické pristrihovače sú totiž strašne drahé.
Inkubátor a kombinačky som hodil naspäť do ruksaku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moss preglgla posledné sústo a kolieska na našom nákupnom vozíku sa dali do pohybu.
Vlajúce sako si akurát obzeral nejaká detský púder. Značka Johnson and Johnson. Dobre sme si vybrali. Žiadna AB kozmetika. Pracháč, keď vie investovať do púdru, určite má debetný limit riadne hlboko. Zatiahol som do oddelenia domácich potrieb, nabral tam kladiva a nože. Potom sme sa s Moss vybrali do Alko sekcie a naložili tam štyri prepravky Contreau.
Taramimu sa zídu do člna. Ako palivo. Predáme mu to minimálne za 1000 euro. Aj za viac.
Úprimne, nechápal som, prečo palivo predávajú v potravinách. Na dve flaše Contreau môžeš jazdiť aj tri dni. Upravený Tuareg aj štyri. My s Moss by sme to stiahli aj za dva dni, ale musíme sa krotiť. Z dačoho žiť treba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Teraz, keď sme nakúpili, zostávalo iba jediné. Odchytiť si Vlajúce sako. Našli sme ho v uličke so šampónmi. Ideálne vyprázdnenej. Nikde ani nohy. Vozík sme nechali potichu stáť v bezpečnej vzdialenosti pri kozmetike proti akné. Pomaly sme sa s Moss približovali k chrbtu Vlajúceho saka. Moss zvierala veľké kladivo v jednej ruke, kombinačky v druhej. Ja som okrem pristrihovačky. V spotenej dlani som cítil iba jej studený kov, obtierajúci sa mi o póry kože. Jednoducho obvyklá nervozita, nič výnimočné.


Zastavili sme sa ako Tom a Jerry, pol metra od šije nič netušiaceho Vlajúceho saka. Náš smrad bol našťastie slabší ako zápach Arielu, rovnako aj klimatizačný vietor fúkal proti nám. Jednoducho, šťastie nám prialo. Vlajúce sako nemohol nič tušiť. Oddával sa vôňam šampónov proti lupinám. Jemne otváral vrchnáčiky, a prikladal si hrdlá nádob k nosným dierkam akoby v nich bol koks. Magor.


Vysoko nad nami, pod strechou, čvirikali vrabce a iné vtáctvo. Lúče umelého svetla dopadali zrazu nakrivo, navodzujúc dojem, že nastal čas na poobedňajšiu siestu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nadýchol som sa.

Moss sa zahnala kladivom priamo na spánky Vlajúceho saka. Smolou bolo, že práve v tej chvíli sa otočil a tak mu to napálila priamo do nosa.


Zvreskol, keď pocítil ako kladivo láme chrupavku a dopadá tvrdo na lebečnú kosť. Zahnala sa teda ešte raz. Hrot kladiva dopadol na čeľusť. Krv a úlomky zubov Vlajúceho saka sa rozleteli všade, aj do môjho oka.


Vlajúce sako sa zatackal. Jednou rukou zašmátral vo vzduchu, akoby sa chcel oprieť o neviditeľný stĺpik, ktorý zrazu vyrástol päťdesiat centimetrov od regálu so šampónmi. Druhou rukou načrel do rozrastajúcej sa krvavej maliny na tvári. Na zlomok sekundy ruku odtiahol a nechápavo sa zahľadel na krvavé prsty.

Moss sa napriahla k ďalšiemu úderu. Zachytil som jej kladivo nad hlavou.
„Nezabíjaj ho ty krava“ zahriakol som ju a pevne schytil šokované Vlajúce sako. Po pár sekundách zápasu, pri ktorých som sa mimochodom stihol porezať na jeho rozorvanej čelusti, ležal Vlajúce sako na zemi.
Pevne prichytený pod mojim kolenom jak sardinka v konzerve.
Moss mu prikľakla dlaň k chladnej dlažbe supermarketu. Ja som zobral pristrihovač a snažil sa do neho narvať palec Vlajúceho saka. Obvod jeho palca bol však priveľký. Bolo to ako strihať nožničkami na nechty kartónové krabice.
„Kombinačky“ zasyčal som na Moss. V zlomku sekundy sme ruvali palec Vlajúceho saka kombinačkami. Vlajúce sako omdlel a vzápätí mu čosi zapraskalo v ruke. Pristrihovačke nebránila už kosť, iba koža. Cvakol som. Palec bol náš.


Moss ho utrela do trička a ukryla si do vrecka. Rozbehli sme sa k vozíku s naším nákladom, a potom priamo k pokladni. Robotický pokladník pri pokladni „do 5 položiek“ zakrvavený palec nespoznal. Keď krv zaschne, čítačka neprečíta ďalšie odtlačky. Ale to nás už netrápi

.


Palec sme hodili do inkubátoru, nastavili teplotu, a šťastní s prepravkami Contreau sa rozbehli na ďalšie nákupy. Treba to stihnúť rýchlo, Vlajúcemu saku bude trvať pár hodín kým zablokuje svoje účty a dá si zmeniť odtlačky....

Andrej Kiszling

Andrej Kiszling

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

skús google. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPopAntipríbehyĎalšie dôležité veci

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu