reklama

Bežný deň

Niekedy sa mi stva, že vetky moje povinnosti sa skončia hneď rno. Vstanem a je to. Netreba robiť nič viac. Potom nastane ťažk chvľa, pln dumania čo s načatm rnom. Rozospat si pretriem oči, prejdem do kuchyne, nalejem pomarančov džs a vypijem ho jedinm logom. Moje raňajky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Občas spravím radikálnerozhodnutie cvičiť, občas radikálne rozhodnutia odložím. Niekedy sa na nevykašlem úplne. Sem tam sa prezlečiem z pyžama do civilného oblečenia, sem tamnerobím ani to. Závisí to od počasia. Keď prší, nemá to cenu. Ostanem prikovanýpred obrazovkou monitora. Keď svieti slnko, mám výčitky svedomia. Oblečiem sa.Potom je to už jednoduché. Vyberiem sa do neďalekého obchodu po pečivoa tlač. Potom raňajkujem rožky s maslom a jahodovým džemom, pritom čítam noviny. Pes sa mi motá pomedzi nohy. Oblizuje mi palce a chceísť von. Hmm...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekedy sa alecelý deň zvrtne a naberie radikálne tempo. Jedného dňa mi napríkladzavolal kamarát. Mal nové auto. Povedzme, že si ho požičal od otca. Seat Inca.Biela krabica s veľkou skriňou namiesto kufra. Bezodkladne sme sa museliísť povoziť. Aj tak nebolo nič lepšie na práci. Potrebovali sme skúsiť čo todá. Cesta z Čunova do Gabčíkova popri Dunaji je na to ako stvorená. Takmeržiadne autá. Chodci vonkoncom nie. Drobné kopčeky na ceste.

Letíme. Stošesťdesiat, stosedemdesiat, chceli by sme ajdvesto ale to už...nejde.

Tmavá bodka na ceste pred nami.Bicyklista. Nespomaľujeme. Šofér zvolil jemný oblúk, ktorým sa mu vyhneme.V tom istom čase, asi 500 metrov oproti nám sa jedno auto muselo rozhodnúť, žemoje riadky o prázdnej ceste by bolo dobré porušiť. Výnimka potvrdzujepravidlo. Rúti sa proti nám fialová Felícia z Dunajskej Stredy. Na druhejstrane šliape pomalým tempom cyklista. Počúva walkman. Ideme príliš rýchlo abysme spomalili. Priestor medzi protiidúcim autom a cyklistom je priúzky.Máme na výber. Felícia alebo cyklista.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Trúbime. Cyklista to hádam začujea v poslednej sekunde skrúti do poľa. Trúbime ešte viac. Kamarátstrhol jemne volant. Sme svine. Felícii sme sa vyhli. Jemu nie. Walkman hralpríliš nahlas. Náraz do spätného zrkadielka. Odkväclo ako púpava. Brzdná dráhanášho auta je dlhá. Dlhé tmavé čiary. Stopy gumy po pneumatikách na ceste zanami. Felícia sa strácala v diaľke. Vystúpil som s auta. Slnko svietiloa mňa strašne svrbelo na temene hlavy. Asi sto metrov od nášho auta ležalbicykel. Dva metre od neho, v žliabku pri ceste, jeho pasažier. Kamarátzaradil a auto s pohlo dozadu, s tým charakteristickým zvukommotora pri spiatočke. Po sekunde zaškrípali pneumatiky znova. Seat Inca zostalstáť s otvorenými dverami dokorán, uprostred dvojprúdovej cesty ako bychcel odletieť do teplých krajín. Pri ňom dve postavy. Vystrašení ako malí chlapci.Pomaly sme sa približovali k priekope. Zabili sme ho?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mal asi 28 rokov. Išiel doGabčíkova, pozrieť starú mamu. Chvíľku si poležal v priekope vedľa cesty,potom vstal akoby sa nič nedialo. Že vraj ho iba zadok trochu bolí. Nič viac?Keby to nebolo také vážne, boli by sme aj sklamaní. Taký náraz. Spätnézrkadielko v riti. Doslova. A on nič, len že ho trochu bolí zadok.Najprv nás vystrašil na smrť svojím ležaním v priekope a teraz toto.Nie je ani veľmi ufúľaný. Trochu si šúcha pohmoždenú kostrč. Okrem nej ho vrajani nič nebolí. Nie je zranený. Navrhujeme mu odvoz do mesta. Je troškuroztrasený ale prikyvuje hlavou. Chceme mu nejako vynahradiť fakt, že sme hozrazili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bicykel nejakým zázrakom prežil,bez ujmy na konštrukcii. Konečne využijeme veľkú skriňu v Seate Inca.Kamarát je šťastný, že nikoho nezabil. Od radosti dokonca odlomí odrazovésklíčko na prednom kolese bicykla. Potom v zmätku aj zadné. Bicykel jejednoducho moc veľký aj na Incu, navyše, my sme neschopní. Armáda technikovFerarri by ho zakomponovala rýchlejšie do formuly Michaela Schumachera ako my dopick-upu. Majiteľovi to ale nevadí. Tvrdí, že je vlastne vďačný, že sme hozrazili, lebo jemu sa už nechcelo šliapať tú diaľku do Gabčíkova. Takto hozvezieme a bude tam za desať minút. Z núdze cnosť. Zadok ho trochubolí, ale stálo to za to. My s tým nemáme problém, lebo radi pomôžemekomukoľvek, koho zrazíme. Je to naša zásada.

Trochu roztrasený tam dorazíme zapár minút. Vyberieme mu bicykel a on nám poďakuje. Slušný človek, to sav dnešnej dobe cení. Zamávame mu. Potom rýchlo nasadneme a letímenaspäť do Bratislavy. Tento krát iba stovkou lebo bezpečnosť je prvoradá.

Takže takto sa to z času načas zvrtne. Životné príbehy, na ktoré človek väčšinou nemá čas. Ale niekedy sami to fakt stáva. Nemám cez deň čo robiť. Vstanem a je to. Raňajkujemrohlík s džemom, čitam noviny a pijem pomarančový džús. Občas sa anineoblečiem. A keď sa oblečiem tak iba preto aby som si mohol ísť kúpiťdennú tlač. Predviesť nové slnečné okuliare všetkým susedkám. Potom sa vrátimdomov a som ostražitý. Lebo je taký bežný deň a to nie je dobréznamenie. S napätím očakávam, čo sa dnes zase prihodí.

Andrej Kiszling

Andrej Kiszling

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

skús google. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPopAntipríbehyĎalšie dôležité veci

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu